„Priemysel falšovania medu“ – Čo nám odkryli témy konferencie?

Svetozár Ružička

12/2020, strana 13

Možno ste to už zažili, najmä tí, čo bývate v staršom dome. Chceli ste len vymaľovať kuchyňu a skončili ste pri polovičnej prerábke domu. Podobný pocit mám, keď teraz píšem o hlavných myšlienkach online konferencie „Priemysel  falšovania medu“ z  8. 11. 2020.

Čitatelia Moderného včelára mali možnosť podrobne sa zoznámiť s našou prvou, ešte „živou“ konferenciou „Budúcnosť európskeho včelárstva“ v hoteli NH Gate One v Bratislave. S témou falšovania medu na celoeurópskej úrovni sme sa prvýkrát stretli práve tam.

Ako prvé, čo vnímam, je prekvapivá komplexnosť témy, šírka, neočakávané súvislosti a najmä celkové dopady na včelárstvo, poľnohospodárstvo a napokon aj na nás všetkých.

Vieme, že téma falšovania medu nie je vôbec nová; to čo z nej urobilo celosvetový problém, je čoraz väčšia chamtivosť a výroba „sirupov vyrobených na mieru“ Ak si uvedomíme, že existuje priemyselná výroba cukrových sirupov, ktoré svojim zložením veľmi presne kopírujú (nielen, ale aj) pomer cukrov v mede a väčšina akreditovaných laboratórií ich nevie identifikovať pri 20–30, alebo až 50% pridávaní do medu, je zrejmé, že ide o veľký problém. Najmä ak vieme, že cena týchto sirupov môže byť 1–1,50 €.

Úlohu zohráva aj zvyšujúci sa dopyt európskych krajín po mede a postupné znižovanie vlastnej produkcie aj následkom meniacej sa klímy a šírenia chorôb. Včelári sa čoraz ťažšie, s vyššími nákladmi. Tí drsnejší teraz povedia, „aspoň bude drahší med“. Nebude. Ak ho miešate so sirupom za euro, nemusíte zvyšovať ceny, len výrobu. A je vymaľované!

 

Čo sme našli pod starým náterom?

Prekvapivo, pochybnosti o tom, čo je vlastne med. Aká je jeho definícia? Aj keď potravinový kódex presne popisuje med ako produkt včiel, do ktorého sa nesmie nič pridávať, alebo odoberať, takmer tretina sveta produkuje med spôsobom, ktorý nezodpovedá tomuto kódexu. Ak absentuje presná definícia medu, je problém ochrániť jeho pravosť a kvalitu v právnych sporoch.

Alebo odvlhčovanie medu. Poviete si, stačí stiahnuť percento-dve, aby bola norma splnená. Keď si však vypočujete rozprávanie o včelárení v Číne bez medníkov, ale s odsávačkou na práve prinesený nektár, pochopíte, kam sme sa to dostali. Je to ako oslava v luxusnej reštaurácii, kde ochorel kuchár a jedlo vozia z lacnej vývarovne. Akurát, že jedlo je na peknom tanieri. Aj takto nás klamú. V továrni dosušený, nevyzretý med by sa mal nazývať skôr „me“ alebo „ed“.

Filtre na vyčistenie medu, napríklad od antibiotík alebo od mnohých ďalších nežiaducich prvkov, niektoré arómy, farby a podobne.  Takže máte akýsi medový sirup, ak to tak môžeme nazvať.

A sú aj „drobné“ prehrešky ako kŕmenie včiel cukrovými roztokmi alebo prifarbovanie medu.

Konferencia bola inšpirujúca aj v tom, že na nej zaznel príspevok mladého slovenského vedca zo SAV (Slovenskej akadémie vied) o meraní biologickej aktivity medu, podľa toho ako potláča, alebo zastavuje rast zlatého stafylokoka.

Práve tento moment považujem za jeden z hlavných prínosov konferencie. Mal by predstavovať hranu nášho vnímania medu a prístupu k nemu. Pravý, nepoškodený med je delikátna substancia vyše 200 látok, so živými, aktívnymi molekulami, ktorá má dosah na zdravie a imunitu.

Akákoľvek manipulácia s medom – odvlhčovanie, riedenie, predčasný zber, dofarbovanie, dodatočná filtrácia, zahrievanie, zlé skladovanie jednoznačne poškodzuje, alebo ničí biologickú aktivitu medu.

Med bez biologickej aktivity je cukrový roztok, ktorý nemusia ľudia kupovať od včelárov za 8 alebo 10 eur. V Číne ho vyrobia za 1–2 eurá. Bude číry, bez kryštalizácie a s krásnou farbou. Vôňa trochu nepresvedčivá, ale na výber bude aspoň 50 možností.

Teraz k hlbším súvislostiam

Včelárstvo v Čechách aj na Slovensku je podobné v tom, že nie je financované z opeľovania. Väčšina včelárov funguje, ak predá svoj med za primerané ceny. Med je tým motorom, ktorý poháňa včelárstvo a následne aj opeľovanie. Ak sa nedá predať med, pretože ho vytláčajú lacné náhradky a ak konzumenti prestanú hľadať skutočne kvalitný med s pravými účinkami a nebudú ochotní zaň platiť, koľkí vydržia včeláriť len pre radosť?

Mohol by som tému rozvádzať ďalej, a to od opeľovania k produkcii potravín. Od výnosov poľnohospodárskych plodín k cenám výkupu a konečných produktov na pultoch v obchodoch. Až keď si uvedomíme celý tento cyklus, je naplno zreteľná úloha medu, kvality a dôvery v tento produkt. Ak chránime med, chránime nás všetkých!

 

P. S.

Aby ste túto tému precítili do hĺbky a získali argumenty pre prácu s ňou, ešte stále si môžete pozrieť celú konferenciu „Priemysel falšovania medu“ zo záznamu, z archívu na www.beeconf.com. Opakovane, dlhodobo a v pohode domova.

⁕Poznámka redakce: Šlo o příspěvek Juraje Majtána. Některé teze vyplývající ze zmiňovaného výzkumu přinášíme v tomto čísle Moderního včelaře na str. 28–29 pod názvem Antibakteriální aktivita medu známkou kvality.

Ilustrační foto Věra Kuttelvašerová-Stuchelová.