Ako malý chlapec ste pomáhali pri včelárení svojmu otcovi. Keď ste mali štrnásť rokov, dostali ste svoj prvý úľ a v ňom svoju prvú rodinu. Aký to bol vtedy pocit?
Bol som veľmi šťastný a rád, že otec má ku mne dôveru. Bol to veľmi dobrý pocit.
Dnes včelárite v pomerne odlišných klimatických, a tým aj znáškových podmienkach ako vtedy.
Jar – a teda aj prvá znáška peľu a nektáru tu začína už koncom februára. Ovocné stromy začínajú kvitnúť koncom marca. Potom nasleduje agát, lipa a slnečnica.
Takže znáškové podmienky nie sú zlé. Čo robíte s medom?
Vlani bol veľmi dobrý rok, bola silná znáška zo slnečnice, ktorá kvitla šesť týždňov. Všetok med predáme nadrobno susedom a známym. Bežná cena v obchode je dvesto korún a my ho ponúkame za polovicu, takže je to pre ľudí veľmi zaujímavé. Naviac presne vedia, od ktorého včelára med pochádza a teda majú záruku kvality.
Kedy prežívate pri včelách najväčšie radosti a kedy najväčšie starosti?
Veľmi sa teším zo včiel samotných, najmä v dobe jarného rozvoja, keď celá príroda kvitne, včely sa rýchlo rozvíjajú, stavajú nové dielo. Milujem jar. Obdobie jesene, keď je rabovka a včely sa pripravujú na prezimovanie nemám príliš rád.
Možno ani preto, že na jeseň treba bojovať o samotné prežitie rodín. Aké nemoci a akým spôsobom liečite?
Najväčším problémom je samozrejme varroáza. Tu liečime klasicky fumigáciou Avartínom a počas leta tiež odparovaním kyseliny mravčej. Aplikácia Avartínu aerosolom nie je v mojom okolí veľmi známa a takmer sa nepoužíva. Kvalitne vykonané liečenia proti klieštikovi Varroa d. na jeseň považujem za veľmi dôležité. S inými závažnými chorobami ako napríklad s morom alebo hnilobou plodu som sa ešte nestretol.
Myslíte si, že k dobrému prežitiu a vývoju rodín je potrebné aj dobré zateplenie úľov?
Včelárim v zateplených úľoch, lebo takto som ich prevzal od otca. Ďalšie si podľa nich robím sám. Tieto zateplené úle sú ale veľmi ťažké a zle sa s nimi manipuluje. Dnes už v zateplení nevidím žiadnu výhodu. Už je mi to iba na príťaž .
Podľa akých kritérií vyberáte matky pre ďalší chov?
Keď som od otca prevzal zvyšok včielstev, najskôr som vymenil všetky matky v najslabších rodinách. Matky v tých kvalitných a silných rodinách som si ponechal a keď sú ich včely mierne a majú dobrý čistiaci pud, ďalej ich rozchovávam.
Slovenskí včelári sa môžu združovať v dvoch rôznych včelárskych organizáciach. Je to podľa vás dobré alebo na škodu veci?
Nebránim sa pluralite a nemyslím si, že by to bola dajaká nevýhoda. Slovenský zväz včelárov je, myslím, úspešnejší v zabezpečovaní dotácií pre včelárov, Spolok slovenských včelárov lepšie organizuje osvetu a vzdelávanie. Obe organizácie spolu naviac dobre komunikujú a včelári sa vzájomne pozývajú na svoje akcie. Problémom je skôr vysoký priemerný vek včelárov. Napríklad v našej organizácii máme dvadsať členov, pričom ja som najmladší.
Vaše dve deti sú ešte malé, ale už isto myslíte na to, že aj vy si budete musieť vychovať svojho nástupcu.
Áno, už na to myslím a spolu zo ženou sa už teraz snažíme v deťoch pestovať vzťah k prírode. To je, myslím si, základ. A váš odkaz čitateľom časopisu MODERNÝ VČELÁR?
Včelárenie je jeden z najkrajších koníč kov. V ňom je člo-vek naozaj spojený s prírodou. Správanie sa včiel je často ťažké pochopiť, takže človek s nimi zažije vždy niečo nové. Včelárenie je určite lepšie ako vysedávanie v krčme. A pokiaľ sa ľudia nebudú sústreďovať iba na peniaze, budú mať zo včelárenia veľkú radosť.