Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa od SZV (Slovenského zväzu včelárov – www.vcelari.sk) odlúčila časť včelárov a vznikol SVS (Spolok včelárov Slovenska – www.slovanet.sk/spolokvcelarovslovenska/). Sú tu teda dve organizácie, v ktorých sú tiež komerční včelári, ale dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich nie je organizovaná. Hlavným dôvodom je asi vysoké členské, za rodinu cca 30 – 33,– Sk, čo pri počte 300 včelstiev, predstavuje 10 000,– Sk ročne. Za tento peniaz včelár nedostal adekvátnu pomoc. Odhadom teda na Slovensku môže byť do 200 včelárov profesionálov, ktorých hlavný zdroj príjmu pochádza z práce so včelstvami.
Asi 30 včelárov, kamarátov a známych, sa stretlo koncom septembra v Slatine, aby uzavrelo včelársku sezónu. Stretnutie bolo neoficiálne, boli to väčšinou včelári, ktorí sa včelárením aj živia, a teda majú aj podobné starosti. Keďže v roku 2007 sme na Slovensku nabehli na nový systém dotácií, bolo o čom diskutovať.
Jedným z najväčších problémov bol fakt, že včelári – živnostníci (SHR – samostatne hospodáriaci roľník), ktorí si vybavujú dotácie sami cez PPA (Poľnohospodárska platobná agentúra) od roku 2007 poberajú dotácie od štátu vo forme minimálnej pomoci. Hlavnou podmienkou tejto dotácie je fakt, že súčet dotácie za 3 po sebe idúce roky nesmie presiahnuť 3 000 Eur. Touto podmienkou sú včelári, ktorí sa včelárením živia a platia dane a odvody, diskriminovaní voči včelárom s nižším počtom včelstiev. Zámerne nepíšem hobby včelári, pretože mnohí sú na toto označenie hákliví (viď. diskusia na www.vcely.sk).
Ďalší problém, ktorý sa dotýka komerčných včelárov, bol spôsob, akým boli vyzvaní k podaniu žiadosti na minimálnu pomoc. V pondelok vyšla na internete výzva, v utorok tlačivá a do piatku mali byť žiadosti aj s prílohami podané. Pritom prílohy (z daňového úradu, inšpektorátu práce) sa nedávajú na počkanie, takže včelári celý týždeň behali po úradoch a vybavovali potvrdenia, no niektorí to nestihli a zostali bez minimálnej pomoci.
Kritika zo strany včelárov sa vzniesla aj na formu dotácie na zabezpečenie technologických pomôcok a zariadení na získavanie a spracovávanie medu a včelích produktov. V zákone sa totiž stanovuje, že žiadateľom o schválenie podpory môže byť včelárske združenie pôsobiace na celoštátnej úrovni, ktoré zastupuje včelárov. V praxi to potom bude vyzerať tak, že ak chcete dotáciu napr. na medomet, žiadate si to cez organizáciu a medomet bude majetkom organizácie. Osobne si to neviem predstaviť.
Na stretnutí sa prebralo ešte veľa ďalších problémov týkajúcich sa odbytu medu, zdravotného stavu včelstiev, perspektívy včelárenia vo veľkom, získali sa nové kontakty. Včelári jednohlasne dospeli k názoru, že je potrebné založiť organizáciu združujúcu včelárov, ktorí sa včelárením živia. Padol aj návrh, aby sa vytvorila sekcia komerčných včelárov v rámci SZV. Osobne si však myslím, že kvôli nie práve najlepšiemu vzťahu Zväz
– Spolok, by mala vzniknúť nová organizácia združujúca zväzových, spolkových a neorganizovaných komerčných včelárov, ktorá by sa zastrešila pod Slovenskú včelu (tak ako PSNV-SK, www.n-vcelari.sk).
Zároveň treba spomenúť, že väčšina účastníkov bola spokojná so stretnutím, vyjadrila nádej, že sa komerční včelári spoja a že otvorenie a ukončenie sezóny by sa malo stať spoločenskou tradíciou komerčných včelárov.
RNDr. Igor Dibus člen redakční rady Moderního včelaře