Už niekoľko rokov sa profesionálne venujem detskej knižnej tvorbe, knižnej ilustrácii. Vydavateľstvo Knižné centrum v Žiline mi dodalo rukopis Štefana Debnára s tridsiatimi príbehmi so včelárskou tematikou, aby som nakreslil ilustrácie a graficky pripravil knihu pre deti. Príbehy ma tak zaujali, že s radosťou som sa pustil do kreslenia a túžil som mať aspoň jeden úľ so včielkami v mojej záhrade. Postupne som v rozprávkach spoznával, aký je záhadný svet včelích bytostí, ktoré pod vedením jednej kráľovnej dokážu bezchybne organizovať v stopercentnom poriadku celú niekoľkotisícovú rodinnú kolóniu. Prvýkrát som sa dozvedel čo je tichá výmena, prečo sa včely roja, čo robia a prečo leňošia trúdy, ako sa stavajú plásty, kedy sa odoberá med...
Kniha vyšla v slovenčine s názvom Rozprávky včielky Terky a v češtine s názvom Bajky medového království. Pri grafickom spracovaní knihy som použil aj fotografie úľov z Múzea včelárstva na Slovensku v Kráľovej pri Senci.
V súčasnosti je záujem mladých ľudí o včelárenie malý, preto určite aj táto knižka trošku prispeje k propagácii tak dôležitého koníčka, akým je včelárstvo, a práve deťom priblíži zázračný a krásny svet včielok a prírody. Možno vďaka tejto knihe sa niektoré dieťa rozhodne stať včelárom, presne tak ako som sa rozhodol ja.
Samozrejme nevedel som ako začať, nemal som v rodine včelára, ktorý by mi poradil alebo daroval dva úle so včielkami. Nevedel som kde a kedy si kúpiť včely, v akých úľoch včeláriť. Vedel som ale, že chcem včeláriť tak, aby to bolo pre mňa finančne nenáročné, pohodlné, jednoduché a aby som sa priblížil čo najviac k prírode.
Najprv som si v knižnici pozháňal literatúru o včelárení. Kúpil som si dve nové knihy: Claudia Bentzien: Ekologický chov včel – včelaření podle pravidel přírody a Karl Weiss: Víkendový včelař, Škola včelaření s nástavkovými úly. Na internete som si pohľadal všetko ohľadom včelárenia. Veľmi mi pomohlo fórum na stránke www.vcely.sk, kde mi skúsení včelári odpovedali na moje otázky, aj keď som sa niekedy stretol s trochu posmešnými odpoveďami, že neviem základné veci, no neodradilo ma to. Radím všetkým začínajúcim včelárom, pýtajte sa na všetko, čo vám nie je jasné, a možno za dva tri roky budete mať väčší prehľad o včelárení, ako niektorí „najmúdrejší“ včelári.
Aj keď v mojom okolí včelári používajú väčšinou B-úle alebo majú kočovné vozy, mňa najviac oslovilo nízkonadstavkové včelárenie. Možno aj preto, že väčšinu času kreslím a sedím za počítačom, moje fyzické parametre nie sú dokonalé pre to, aby som dvíhal ťažké medníky.
Zúčastnil som sa Školy nadstavkového včelárenia, ktorú organizuje PSNV-SK.
Aby som si mohol vychutnať už prvý rok trochu svojho medu, kúpil som si štyri úle a dve včelstvá ešte na jar. Rozhodol som sa samozrejme pre drevené úle (úle vyrábané z plastu z hľadiska ochrany prírody považujem za neprípustné) 2/3 Langstroth s nadstavkami bez falcov, s dnom pre odber peľu aj s peľochytom. Kúpil som ich od pána Krokavca, predsedu PSNV-SK, ktorý vyrába úle na profesionálnej úrovni.
Na včelárskej výstave v Trenčíne som si v stánku Včelařství Sedláček kúpil potrebné veci: blúzu, dymák, materskú mriežku... Zohnal som si starší medomet. Tieto prvé náklady boli asi 700,- eur a mohol som začať.
Našiel som si vhodné stanovište, opustenú záhradu so starými jabloňami a nekosenou lúkou, obklopenú vysokými stromami (nie je tam silný vie-tor, čo je pre včielky dôležité) vzdialenú asi 100 m od obydlí. Síce tu nemám repku (čo som veľmi rád, lebo poľnohospodári to striekajú chémiou, kedy sa im zachce), o to budem mať kvalitnejší med z divoko rastúcich kvietkov. Kvitne tu lipa, javory, ovocné stromy a som blízko smrekového lesa, tak možno budem mať aj v súčasnosti najpopulárnejší medovicový med, ak keď ja si myslím, že med z lúčnych kvetov je najkvalitnejší. Prvé dva úle so včielkami som položil na dve brvná, sám som si na úle zhotovil sedlové striešky (pre včelárov, ktorí chcú kočovať to nie je vhodné, ale ja budem mať úle na trvalom stanovišti a striešky okrem estetickej majú aj izolačnú funkciu), letáče som nasmeroval na juhovýchod.
No a potom vás to celkom chytí. Budete zo začiatku chodiť každý deň pozerať ako vyletujú včely z letáčov, ako sa správajú. Začnete do rámikov lepiť medzistienky. Budete hľadať matku, aby ste ju na vlastné oči uvideli. Potom sa vám vyroja včely, zistíte, že máte trúdicové včelstvo, zrazu objavíte plný medník medu, v peľochytovej nádobke nečakane zbadáte, koľko veľa dokážu nazbierať včely za jeden deň peľu. Potom musíte včas preliečiť včelstvo. Pri každom novom stretnutí so včelami zistíte, že včely sa správajú ako sa im zachce a celý život sa budete učiť, ale nikdy sa všetko o živote včiel nedozviete. A to je dobre, lebo keby sme o včelích bytostiach už všetko vedeli, určite by už včely neboli na tejto planéte, lebo by sme ich len pre zisk a chamtivosť celkom vyničili.
Prajem všetkým začínajúcim včelárom, ktorí chcú chovať včely pre záľubu, ale aj tým, ktorí sa venujú včelárstvu profesionálne, nech pristupujú k včielkam s rovnakou úctou ako k ľuďom, veď aj my sme iba z prírody.
Ján Vrabec